Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Korytnačka lúčová

Korytnačka lúčová

Astrochelys (Geochelone) radiata

obrázok: astrochelys radiata
Zaradenie: plazy
Výskyt: Afrika
Potrava: všežravce

Jedna z najkrajších a zároveň najvzácnejších suchozemských korytnačiek s nádherným sfarbením. Vyskytuje sa endemitne v juhozápadnej časti Madagaskaru v oblasti Antandroy medzi povodiami riek Mandrare a Menarandra. Introdukovaná bola na ostrovy Maurítius a Réunion. Dorastá do hmotnosti 15-20 kg pri dĺžke karapaxu do 40 cm. Jej čierny pancier je oválny a vysoko klenutý, na spodnej strane žltkastý. Nádhernú kresbu vytvárajú žlté radiálne pásiky, ktoré vybiehajú zo žltooranžových karapaxových štítkov. Mäkké časti tela (hlava, krk, nohy, chvost) sú najčastejšie bledožlto sfarbené, niekedy s čiernymi škvrnami. U starých jedincov sa kresba na pancieri postupne stráca. Táto korytnačka obýva suché oblasti s porastom sukulentných rastlín. Živí sa sukulentmi, plodmi, aj travinami, údajne tiež zdochlinami. Obdobie veľkého sucha prečkáva vo vyhrabaných dierach, alebo pod kameňmi. Rozmnožuje sa v období dažďov, kedy je najaktívnejšia okrem dňa niekedy aj počas jasných nocí. Samice znášajú v 1-12 vajec, najčastejšie 3-5, ktorých inkubácia záleží od teploty prostredia. Pri chove v zajatí bola inkubačná doba zistená od 145 po 231 dní, v prírode sa však mláďatá môžu liahnúť oveľa skôr. Mladé korytnačky pohlavné dospievajú veľmi neskoro, často až medzi 12-20 rokom. Korytnačka lúčová patrí k vekovým rekordmanom, existuje viacero potvrdených jedincov ktoré sa dožili cez 100 rokov. Známa je aj historka o korytnačke patriacej k tomu druhu, ktorá žila údajne 187, podľa iných údajov až 193 rokov. Korytnačku vraj daroval ešte v roku 1773 kapitán James Cook královi ostrova Tonga, tá mala uhynúť v roku 1966. Niektorí autori vyvracajú pravdivosť tohto príbehu tým, že ho mohli písať aj dve-tri korytnačky. Časy kedy domorodci na Madagaskare uctievali korytnačky sú dávno preč, veľký podiel má na tom príchod modernej civilizácie na ostrov. Dnes sú lovené kvôli mäsu, naviac ich ohrozuje aj nekontrolovateľná ťažba a premena pôvodných biotopov na poľnohospodársku krajinu. V roku 2003 vznikla v rámci európskych zoologických záhrad ESB (Európska plemenná kniha) pre korytnačku lúčovú. Jedným z hlavných dôvodov bol aj neustále narastajúci počet zadržaných kontrabandov s týmto vzácnym druhom. Podľa oficiálnych štatistík žije mimo Madagaskaru v opatere človeka viac ako 800 exemplárov, omnoho viac sa predpokladá v nelegálnych či neregistrovaných chovoch. Jedným z najúspešnejších a najväčších chovov sa môže v Európe pochváliť francúzska Zoo v Mulhouse, v ktorej sa opakovane podarilo rozmnožiť túto vzácnu korytnačku. 

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.